Patentový zákon

Patentový zákon

(aktualizované úplné znenie – stav k 5. 4. 2011)

ZÁKON

435/2001 Z.z.

zo 4. októbra 2001

o patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (patentový zákon)

Zmena: 402/2002 Z.z.
Zmena: 84/2007 Z.z.

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Čl. I

PRVÁ ČASŤ
ZÁKLADNÉ USTANOVENIA

§ 1
Predmet úpravy

Tento zákon upravuje právne vzťahy vznikajúce v súvislosti s vytvorením, právnou ochranou a uplatnením vynálezu, ktorý je predmetom patentovej prihlášky alebo patentu.

§ 2
Pôsobnosť zákona

Tento zákon sa vzťahuje na

a) patentovú prihlášku (ďalej len „prihláška“), európsku patentovú prihlášku [§ 3 písm. e)] a medzinárodnú prihlášku [§ 3 písm. g)],
b) patent a európsky patent [§ 3 písm. f)],
c) práva a povinnosti pôvodcu vynálezu, prihlasovateľa prihlášky (ďalej len „prihlasovateľ“) a na majiteľa patentu, prihlasovateľa európskej patentovej prihlášky a na majiteľa európskeho patentu, prihlasovateľa medzinárodnej prihlášky,
d) právne postavenie tretej osoby, ktorá je nositeľkou iných práv alebo povinností vo vzťahu k prihláške, európskej patentovej prihláške, medzinárodnej prihláške, patentu alebo európskemu patentu,
e) konanie o predmetoch práva podľa písmen a) až d).

§ 3
Vymedzenie niektorých pojmov

Na účely tohto zákona sa rozumie

a) biologickým materiálom akýkoľvek materiál obsahujúci genetickú informáciu, ktorý je schopný samoreprodukcie alebo je reprodukovateľný v biologickom systéme,
b) mikrobiologickým spôsobom akýkoľvek spôsob používajúci mikrobiologický materiál alebo vykonávaný na mikrobiologickom materiáli, alebo spôsob, ktorého výsledkom je mikrobiologický materiál,
c) v podstate biologický spôsob vytvárania rastlín alebo zvierat spôsob založený výlučne na prirodzených javoch, ako je kríženie alebo selekcia,
d) reprodukciou generatívne alebo vegetatívne rozmnožovanie,
e) európskou patentovou prihláškou prihláška európskeho patentu podaná na základe Dohovoru o udeľovaní európskych patentov uzatvoreného v Mníchove 5. októbra 1973 (ďalej len „Európsky patentový dohovor“),
f) európskym patentom patent udelený Európskym patentovým úradom na základe Európskeho patentového dohovoru,
g) medzinárodnou prihláškou prihláška podaná na základe Zmluvy o patentovej spolupráci, /1/
h) obchodným využívaním patentu alebo vynálezu akákoľvek činnosť vo vzťahu k patentu ako predmetu práva alebo vo vzťahu k vynálezu ako predmetu patentu vykonávaná majiteľom patentu alebo inou oprávnenou osobou s cieľom dosiahnuť zisk.

DRUHÁ ČASŤ
PATENTY NA VYNÁLEZY

§ 4

Na vynálezy, ktoré spĺňajú podmienky ustanovené týmto zákonom, udeľuje Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky (ďalej len „úrad“) patenty.

§ 5
Patentovateľnosť vynálezov

(1) Patenty sa udeľujú na vynálezy zo všetkých oblastí techniky, ktoré sú nové, zahŕňajú vynálezcovskú činnosť a sú priemyselne využiteľné.

(2) Patenty podľa odseku 1 sa udeľujú i na biotechnologické vynálezy týkajúce sa výrobku pozostávajúceho z biologického materiálu alebo obsahujúceho biologický materiál, alebo spôsobu, ktorého prostredníctvom je biologický materiál vyrobený, spracovaný alebo využitý, a to aj v prípade, ak sa vynález týka
a) biologického materiálu, ktorý je izolovaný zo svojho prirodzeného prostredia alebo vyrábaný technickým spôsobom, aj keď sa už v prírode vyskytol,
b) rastliny alebo zvieraťa, ak technická uskutočniteľnosť vynálezu nie je obmedzená na určitú odrodu rastlín alebo určité plemeno zvierat, /2/
c) mikrobiologického alebo iného technického spôsobu alebo výrobku získaného takýmto spôsobom,
d) prvku izolovaného z ľudského tela alebo inak vyrobeného technickým spôsobom vrátane sekvencie alebo čiastkovej sekvencie génu i v prípade, ak štruktúra takého prvku je identická so štruktúrou prirodzene existujúceho prvku.

(3) Za vynálezy podľa odseku 1 sa nepovažujú najmä
a) objavy, vedecké teórie a matematické metódy,
b) estetické výtvory,
c) plány, pravidlá a spôsoby vykonávania duševnej činnosti, hier alebo obchodnej činnosti,
d) programy počítačov,
e) podávanie informácií.

(4) Predmety alebo činnosti uvedené v odseku 3 sa vylučujú z patentovateľnosti len v rozsahu, v akom sa prihláška vzťahuje na tieto predmety alebo činnosti.

§ 6
Výluky z patentovateľnosti

(1) Patenty sa neudeľujú na
a) odrody rastlín a plemená zvierat,
b) v podstate biologické spôsoby vytvárania rastlín alebo zvierat,
c) chirurgické alebo terapeutické spôsoby liečenia ľudského tela alebo zvieracieho tela a na diagnostické metódy a metódy prevencie chorôb využívané na ľudskom tele alebo zvieracom tele. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na výrobky, najmä na látky alebo zmesi využiteľné pri niektorom z uvedených spôsobov liečenia, diagnostiky alebo prevencie chorôb,
d) vynálezy, ktoré sa týkajú ľudského tela v rôznych štádiách vzniku či vývoja, alebo sa týkajú len objavenia niektorého z prvkov ľudského tela vrátane sekvencie alebo čiastkovej sekvencie génu s výnimkou podľa § 5 ods. 2 písm. d),
e) vynálezy, ktorých obchodné využívanie by bolo v rozpore s verejným poriadkom alebo s dobrými mravmi. Samotný zákaz využívania vynálezu zákonom sa nepovažuje za rozpor s verejným poriadkom alebo s dobrými mravmi v zmysle tohto ustanovenia.

(2) Podľa odseku 1 písm. e) sa patenty neudeľujú najmä na
a) spôsoby klonovania ľudských jedincov,
b) spôsoby úpravy genetickej identity zárodočnej línie ľudských jedincov,
c) využitie ľudského embrya na priemyselné alebo obchodné účely,
d) spôsoby úpravy genetickej identity zvierat, ktoré zvieratám môžu spôsobiť utrpenie, pričom nemajú podstatný medicínsky úžitok pre ľudí alebo zvieratá, alebo pre zvieratá, ktoré sú výsledkom takýchto spôsobov.

§ 7
Novosť

(1) Vynález sa považuje za nový, ak nie je súčasťou stavu techniky.

(2) Za stav techniky sa považuje všetko, čo bolo kdekoľvek pred dňom, od ktorého patrí prihlasovateľovi právo prednosti (§ 36), sprístupnené verejnosti akýmkoľvek spôsobom.

(3) Za stav techniky sa považuje aj obsah prihlášok a obsah prihlášok úžitkových vzorov podaných v Slovenskej republike so skorším právom prednosti, ak budú v deň, od ktorého patrí prihlasovateľovi právo prednosti alebo po tomto dni zverejnené vo Vestníku Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky (ďalej len „vestník“). To platí aj pre medzinárodné prihlášky s určením pre Slovenskú republiku, keď za zverejnenie medzinárodnej prihlášky sa považuje zverejnenie vo vestníku (§ 41), a pre európske patentové prihlášky s určením pre Slovenskú republiku, keď za zverejnenie európskej patentovej prihlášky sa považuje oznámenie vo vestníku (§ 60 ods. 2). Utajovaná prihláška (§ 59 ods. 10) sa považuje na účely tohto ustanovenia za zverejnenú uplynutím 18 mesiacov odo dňa vzniku práva prednosti.

(4) Za stav techniky sa nepovažuje také sprístupnenie vynálezu verejnosti, ku ktorému nedošlo skôr ako šesť mesiacov pred podaním prihlášky a ktoré priamo alebo nepriamo vyplýva
a) zo zrejmého zneužitia vzhľadom na prihlasovateľa alebo na jeho právneho predchodcu,
b) zo skutočnosti, že prihlasovateľ alebo jeho právny predchodca vystavil vynález na úradnej alebo úradne uznanej výstave podľa medzinárodného dohovoru. /3/ V tomto prípade je prihlasovateľ povinný pri podaní prihlášky uviesť, že vynález bol vystavený, a do štyroch mesiacov po podaní prihlášky doložiť osvedčenie o vystavení vynálezu podľa medzinárodného dohovoru. /3/

(5) Podľa odsekov 1 až 3 sa nevylučuje patentovateľnosť látok alebo zmesí,
a) ktoré sú súčasťou stavu techniky, na ich využitie pri spôsoboch uvedených v ustanovení § 6 ods. 1 písm. c), ak také využitie nie je súčasťou stavu techniky,
b) uvedených v písmene a) na ich akékoľvek špecifické využitie pri spôsoboch uvedených v § 6 ods. 1 písm. c), ak také špecifické využitie nie je súčasťou stavu techniky.

§ 8
Vynálezcovská činnosť

(1) Vynález sa považuje za výsledok vynálezcovskej činnosti, ak pre odborníka nevyplýva zrejmým spôsobom zo stavu techniky.

(2) Pri posudzovaní vynálezcovskej činnosti sa neprihliada na obsah prihlášok, európskych patentových prihlášok a prihlášok úžitkových vzorov, ktoré ku dňu, od ktorého patrí prihlasovateľovi právo prednosti, neboli zverejnené (§ 41 alebo § 60 ods. 2).

§ 9
Priemyselná využiteľnosť

Vynález sa považuje za priemyselne využiteľný, ak sa jeho predmet môže vyrábať alebo sa môže využívať v akomkoľvek odvetví, najmä v odvetví priemyslu a pôdohospodárstva.

Pôvodca vynálezu
§ 10

(1) Právo na riešenie vrátane práva podať prihlášku (ďalej len „právo na riešenie“) má pôvodca vynálezu (ďalej len „pôvodca“).

(2) Pôvodca je ten, kto vytvoril vynález vlastnou tvorivou činnosťou.

(3) Spolupôvodcovia vynálezu (ďalej len „spolupôvodcovia“) majú právo na riešenie v rozsahu, v akom sa podieľali na vytvorení vynálezu. Ak sa spolupôvodcovia nedohodnú inak alebo ak inak nerozhodne súd, platí, že podiel spolupôvodcov na vytvorení vynálezu je rovnaký.

(4) Ak vynález vytvorilo viac osôb nezávisle od seba, právo na riešenie patrí tomu, kto má skoršie právo prednosti (§ 36). To platí len v prípade, ak prihláška bola zverejnená podľa § 41 alebo § 60 ods. 2.

§ 11

(1) Ak pôvodca vytvoril vynález v rámci plnenia úloh z pracovnoprávneho vzťahu, obdobného pracovného vzťahu alebo členského vzťahu, právo na riešenie prechádza na zamestnávateľa, ak sa účastníci tohto vzťahu nedohodli inak. Právo na pôvodcovstvo tým nie je dotknuté.

(2) Pôvodca, ktorý vytvoril vynález podľa odseku 1, je povinný zamestnávateľa o tejto skutočnosti bez odkladu písomne upovedomiť a zároveň mu odovzdať všetky podklady potrebné na posúdenie vynálezu.

(3) Zamestnávateľ môže uplatniť voči pôvodcovi právo na riešenie, a to písomne v lehote troch mesiacov od upovedomenia podľa odseku 2.

(4) Ak zamestnávateľ neuplatní písomne právo na riešenie v ustanovenej lehote podľa odseku 3, prechádza toto právo späť na pôvodcu. Zamestnávateľ, ako aj pôvodca sú v tejto lehote povinní zachovávať o vynáleze mlčanlivosť voči tretím osobám.

(5) Pôvodca, voči ktorému sa uplatnilo právo na riešenie podľa odseku 3, má vo vzťahu k zamestnávateľovi právo na primeranú odmenu. Na určenie výšky odmeny je rozhodujúci technický a hospodársky význam vynálezu a prínos dosiahnutý jeho využitím alebo iným uplatnením, pričom sa prihliada na materiálny podiel zamestnávateľa na vytvorení vynálezu, ako aj na rozsah a obsah pracovných úloh pôvodcu. Ak dohodnutá alebo rozhodnutím súdu určená odmena zjavne nezodpovedá prínosu dosiahnutému neskorším využitím alebo iným uplatnením vynálezu, pôvodca má právo na dodatočné vyrovnanie.

(6) Ak medzi pôvodcom a zamestnávateľom nedôjde k dohode o výške odmeny a z dôvodov na strane zamestnávateľa nie je prínos dosiahnutý využívaním alebo iným uplatnením vynálezu primeraný technickému a hospodárskemu významu vynálezu alebo vynález nie je využívaný či inak uplatnený vôbec, bude na uplatnenie práva na odmenu a na určenie výšky odmeny podľa odseku 5 rozhodujúci prínos dosiahnuteľný možným využívaním alebo iným uplatnením vynálezu s prihliadnutím na objektívne ekonomické podmienky existujúce najmenej počas troch rokov, počnúc kalendárnym rokom nasledujúcim po roku, v ktorom došlo k riadnemu uplatneniu práva na riešenie podľa odseku 3.

(7) Práva a povinnosti vyplývajúce z ustanovení odsekov 1 až 6 zostávajú po zániku právneho vzťahu medzi pôvodcom a zamestnávateľom nedotknuté.

§ 12

(1) Právo na riešenie patrí aj právnym nástupcom osôb uvedených v § 10 ods. 1 a 3 alebo v § 11 ods. 1.

(2) Právo na riešenie prechádza na inú osobu v prípadoch ustanovených osobitnými predpismi. /4/

(3) Zmluva o prevode práva na riešenie musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

(4) S prevodom alebo prechodom práva na riešenie, ktorý sa uskutoční po podaní prihlášky, súčasne nastáva i prevod alebo prechod práv z prihlášky. Prevod alebo prechod práv z prihlášky však nadobudne účinnosť voči tretím osobám až odo dňa zápisu do registra prihlášok patentov (§ 57); to neplatí vo vzťahu k osobám, ktoré o uskutočnení prevodu alebo prechodu vedeli alebo podľa okolností mali vedieť.

§ 13
Rozsah ochrany

(1) Rozsah ochrany vyplývajúcej z patentu je určený obsahom patentových nárokov. Na výklad patentových nárokov sa použije aj opis vynálezu a výkresy.

(2) Rozsah ochrany vyplývajúcej z prihlášky je predbežne určený obsahom patentových nárokov zverejnených podľa § 41. Udelený patent, prípadne patent čiastočne zrušený určuje rozsah tejto predbežnej ochrany so spätnou účinnosťou; to neplatí, ak z patentu vyplýva širšia ochrana než zo zverejnenej prihlášky.

(3) Ochrana vyplývajúca z patentu udeleného na spôsob sa vzťahuje aj na výrobok priamo získaný týmto spôsobom.

(4) Ochrana vyplývajúca z patentu udeleného na biologický materiál so špecifickými vlastnosťami, ktoré sú výsledkom vynálezu, vzťahuje sa aj na akýkoľvek iný biologický materiál odvodený z pôvodného biologického materiálu vo forme reprodukcie v totožnej alebo v odlišnej forme, ktorý má tie isté vlastnosti.

(5) Ochrana vyplývajúca z patentu udeleného na spôsob umožňujúci výrobu biologického materiálu so špecifickými vlastnosťami, ktoré sú výsledkom vynálezu, vzťahuje sa aj na biologický materiál získaný priamo chráneným spôsobom, ako aj na akýkoľvek iný biologický materiál odvodený z priamo získaného biologického materiálu vo forme reprodukcie v totožnej alebo v odlišnej forme, ktorý má tie isté vlastnosti.

(6) Ochrana vyplývajúca z patentu udeleného na výrobok obsahujúci genetickú informáciu alebo spočívajúci v genetickej informácii vzťahuje sa na všetok materiál, do ktorého je výrobok začlenený a v ktorom je genetická informácia obsiahnutá a plní svoje funkcie. To neplatí v prípade podľa § 6 ods. 1 písm. d).

(7) Výrobok zhodný s výrobkom chráneným podľa odsekov 3 a 5 sa považuje za výrobok priamo získaný chráneným spôsobom, kým sa nepreukáže opak.

§ 14
Využívanie vynálezu

(1) Majiteľ patentu (§ 19) má výlučné právo využívať vynález, poskytnúť súhlas na využívanie vynálezu, previesť patent na inú osobu alebo zriadiť k patentu záložné právo.

(2) Účinky patentu nastávajú odo dňa oznámenia o udelení patentu vo vestníku.

§ 15
Zákaz využívania vynálezu

(1) Bez súhlasu majiteľa patentu nikto nesmie
a) vyrábať, využívať, používať, ponúkať alebo uvádzať na trh, alebo na tento účel skladovať či dovážať výrobok, ktorý je predmetom patentu,
b) využívať výrobný postup, ktorý je predmetom patentu (ďalej len „chránený spôsob“), alebo ponúkať taký chránený spôsob na využívanie inej osobe,
c) vyrábať, využívať, ponúkať alebo umiestňovať na trhu, alebo na tento účel skladovať či dovážať výrobok priamo získaný chráneným spôsobom,
d) dodávať alebo ponúkať na dodanie osobe neoprávnenej využívať vynález prostriedky slúžiace na uskutočnenie vynálezu, ak porušovateľ práva vie alebo s ohľadom na okolnosti má vedieť, že tieto prostriedky sú určené alebo vhodné na uskutočnenie vynálezu; to neplatí, ak sú tieto prostriedky na trhu dostupné a dodávateľ nenavádzal neoprávnenú osobu na konanie v rozpore s písmenami a) až c).

(2) Výlučné práva podľa odseku 1 má aj prihlasovateľ, počnúc dňom zverejnenia prihlášky vo vestníku, za predpokladu udelenia patentu na vynález, ktorý je predmetom prihlášky. Uplatnenie týchto práv proti tretím osobám je však možné až odo dňa, od ktorého nastávajú účinky patentu.

§ 16
Vyčerpanie práv

(1) Majiteľ patentu nemá právo zakázať tretím osobám nakladať s výrobkom, ktorý je predmetom patentovej ochrany, po tom, ako bol tento výrobok majiteľom patentu alebo s jeho výslovným súhlasom uvedený na trh v Slovenskej republike; to neplatí, ak sú dané dôvody na rozšírenie práv z patentu na také nakladanie.

(2) Odsek 1 sa vzťahuje aj na biologický materiál získaný reprodukciou chráneného biologického materiálu za predpokladu, že takáto reprodukcia nevyhnutne vyplýva z použitia, pre ktoré bol biologický materiál uvedený na trh, ak takto získaný biologický materiál nie je následne použitý na jeho ďalšiu reprodukciu.

(3) Nadobudnutie chráneného rastlinného reprodukčného materiálu pestovateľom v rámci obchodného vzťahu s majiteľom patentu alebo s jeho súhlasom zahŕňa právo pestovateľa použiť produkt jeho práce na reprodukciu tohto produktu na jeho hospodárstve.

(4) Nadobudnutie chráneného živočíšneho reprodukčného materiálu chovateľom v rámci obchodného vzťahu s majiteľom patentu alebo s jeho súhlasom zahŕňa právo chovateľa použiť chránený dobytok na poľnohospodárske účely vrátane použitia živočíšneho reprodukčného materiálu na vykonávanie poľnohospodárskej činnosti chovateľa s výnimkou predaja živočíšneho reprodukčného materiálu v súvislosti s podnikaním alebo na účel podnikania /5/ vo forme následnej reprodukčnej činnosti.

Obmedzenie účinkov patentu
§ 17

(1) Právo majiteľa patentu nemožno uplatniť proti tomu, kto pred vznikom práva prednosti (§ 36) na území Slovenskej republiky v dobrej viere využíval vynález alebo vykonal preukázateľné prípravy bezprostredne smerujúce k využívaniu vynálezu nezávisle od pôvodcu alebo majiteľa patentu (ďalej len „predchádzajúci užívateľ“). V prípade pochybností sa konanie predchádzajúceho užívateľa považuje za konanie v dobrej viere, kým sa nepreukáže opak.

(2) Prevod alebo prechod práva predchádzajúceho užívateľa na využívanie vynálezu podľa odseku 1 je možný výlučne ako súčasť prevodu alebo prechodu podniku alebo jeho časti, v ktorej rámci sa vynález využíva.

§ 18

(1) Práva majiteľa patentu nie sú porušené, ak sa vynález využije
a) na lodiach iných krajín, ktoré sú členmi medzinárodného dohovoru /6/ alebo členmi Svetovej obchodnej organizácie /7/ (ďalej len „úniové krajiny“), ktorých je Slovenská republika členom, v lodnom telese, v strojoch, v lodnej výstroji, v prístrojoch a v inom príslušenstve, ak sa tieto lode dostanú prechodne alebo náhodne na územie Slovenskej republiky a vynález sa využije výlučne pre potreby lode,
b) pri stavbe alebo prevádzke lietadiel alebo vozidiel úniových krajín, alebo pri súčastiach či inom príslušenstve týchto lietadiel alebo vozidiel, ak sa dostanú prechodne alebo náhodne na územie Slovenskej republiky,
c) pri vykonávaní činnosti podľa medzinárodnej zmluvy, /8/ ak sa tieto činnosti týkajú lietadla štátu, ktorý požíva výhody tejto zmluvy,
d) pri individuálnej príprave lieku v lekárni na základe lekárskeho predpisu alebo pri činnosti týkajúcej sa takto pripraveného lieku,
e) pri činnosti vykonávanej súkromne a na neobchodné účely,
f) pri činnosti vykonávanej na experimentálne účely.

(2) Osoby využívajúce vynález podľa odseku 1 písm. d) až f) sa nepovažujú za osoby oprávnené využívať vynález podľa § 15 ods. 1 písm. d).

§ 19
Majiteľ patentu

Za majiteľa patentu sa považuje právnická osoba alebo fyzická osoba zapísaná ako majiteľ v patentovom registri úradu (ďalej len „register“).

§ 20
Spolumajiteľstvo patentu

(1) Ak tento zákon neustanovuje inak, na úpravu vzťahov medzi spolumajiteľmi patentu sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu. /9/

(2) Spolumajiteľský podiel k patentu sa odvodzuje od rozsahu práva na riešenie patriaceho spolupôvodcovi (§ 10 ods. 3) ako majiteľovi patentu alebo spolupôvodcovi ako právnemu predchodcovi majiteľa patentu.

(3) Každý zo spolumajiteľov má právo využívať vynález, ktorý je predmetom patentu, s výnimkou poskytnutia práva využívania vynálezu tretej osobe, ak sa spolumajitelia nedohodnú inak.

(4) Dohoda o zrušení spolumajiteľstva a o vzájomnom vyrovnaní musí byť písomná, inak je neplatná.

(5) Dohoda podľa odseku 4 nadobúda právne účinky voči tretím osobám odo dňa zápisu do registra. Úrad je povinný zapísať zmeny vyplývajúce z tejto dohody do registra najneskôr do šiestich mesiacov od jej doručenia úradu alebo v tej istej lehote oznámiť rozhodnutie s uvedením dôvodov, pre ktoré nemožno vykonať zápis týchto zmien do registra.

(6) Ak spolumajiteľ patentu nemá právneho nástupcu, po smrti alebo zániku spolumajiteľa patentu prechádza jeho podiel na ostatných spolumajiteľov patentu v pomere zodpovedajúcom ich spoluvlastníckym podielom.

(7) Na úpravu vzťahov medzi spoluprihlasovateľmi sa primerane použijú ustanovenia odsekov 1 až 5.

§ 21
Prevod patentu

(1) Zmluva o prevode patentu musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

(2) Prevod patentu nadobúda právne účinky voči tretím osobám odo dňa zápisu do registra. To neplatí vo vzťahu k osobám, ktoré o uskutočnení prevodu patentu vedeli alebo podľa okolností mali vedieť. Úrad je povinný zapísať tento prevod do registra najneskôr do šiestich mesiacov od doručenia zmluvy o prevode úradu alebo v tej istej lehote oznámiť rozhodnutie s uvedením dôvodov, pre ktoré nemožno vykonať zápis prevodu do registra.

(3) Práva tretích osôb nadobudnuté pred dňom zápisu prevodu patentu do registra zostávajú zachované.

§ 22
Prechod patentu

(1) Patent prechádza na nového majiteľa prepisom podľa § 48, ako aj v prípadoch ustanovených osobitnými predpismi. /4/

(2) Prechod patentu nadobúda právne účinky voči tretím osobám odo dňa zápisu do registra. To neplatí vo vzťahu k osobám, ktoré o uskutočnení prechodu patentu vedeli alebo podľa okolností mali vedieť. Úrad je povinný zapísať tento prechod do registra najneskôr do šiestich mesiacov od jeho doručenia úradu alebo v tej istej lehote oznámiť rozhodnutie s uvedením dôvodov, pre ktoré nemožno vykonať zápis prechodu do registra.

(3) S výnimkou podľa § 48 práva tretích osôb nadobudnuté pred dňom prechodu patentu zostávajú zachované.

§ 23
Záložné právo

(1) K patentu možno zriadiť záložné právo.

(2) Na záložné právo, ako aj na vzťahy medzi záložným veriteľom a záložcom sa použijú primerane ustanovenia osobitného predpisu. /10/

(3) Zmluva o zriadení záložného práva musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

(4) Zmluvné záložné právo vzniká odo dňa zápisu do registra. Úrad je povinný zapísať záložné právo do registra najneskôr do šiestich mesiacov od doručenia zmluvy o jeho zriadení úradu alebo v tej istej lehote oznámiť rozhodnutie s uvedením dôvodov, pre ktoré nemožno vykonať zápis záložného práva do registra.

(5) Na podzáložné právo sa použijú primerane odseky 2 a 3, ako aj osobitný predpis. /11/

§ 24
Licenčná zmluva

(1) Vznik, zánik a výkon práva z licenčnej zmluvy sa spravuje ustanoveniami osobitného predpisu. /12/

(2) Licenčná zmluva nadobúda právne účinky voči tretím osobám odo dňa zápisu do registra. To neplatí vo vzťahu k osobám, ktoré o uzatvorení licenčnej zmluvy vedeli alebo podľa okolností mali vedieť. Úrad je povinný zapísať licenciu do registra najneskôr do šiestich mesiacov od doručenia licenčnej zmluvy úradu alebo v tej istej lehote oznámiť rozhodnutie s uvedením dôvodov, pre ktoré nemožno vykonať zápis licencie do registra.

(3) Ak licenčná zmluva neustanovuje inak, platí, že poskytnutá licencia je nevýlučná.

(4) Prevod alebo prechod práva nadobúdateľa zmluvnej licencie je možný výlučne ako súčasť prevodu alebo prechodu podniku alebo jeho časti, v ktorej rámci sa vynález na základe zmluvnej licencie využíva, ak zmluva neustanovuje inak.

(5) V prípade neoprávneného zásahu do práv chránených týmto zákonom alebo ohrozenia týchto práv patria nadobúdateľovi licencie rovnaké práva ako majiteľovi patentu.

Ponuka licencie
§ 25

(1) Ak prihlasovateľ alebo majiteľ patentu (ďalej len „poskytovateľ“) podá na úrade písomné vyhlásenie, že komukoľvek poskytne právo na využívanie vynálezu za primeranú úhradu (ďalej len „ponuka licencie“), úrad vyznačí ponuku licencie v registri.

(2) Ponuka licencie môže byť vzatá späť, kým nie je poskytovateľovi doručené písomné oznámenie o prijatí ponuky licencie.

(3) Ak poskytovateľ nevezme ponuku licencie späť, zápis výlučnej licencie do registra nie je možný.

(4) Vyhlásenie o ponuke licencie nemožno podať, ak je v registri zapísaná výlučná licencia.

(5) Dňom zápisu rozhodnutia o odňatí patentu a prepise podľa § 48 do registra platí, že ponuka licencie bola vzatá späť, ak nový majiteľ patentu alebo prihlasovateľ v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o odňatí patentu a prepise nedoručí úradu písomnú žiadosť o zachovanie ponuky licencie.

§ 26

(1) Právo na využívanie vynálezu vznikne tomu, kto ponuku licencie prijme a písomne to oznámi poskytovateľovi a zároveň úradu.

(2) Licencia získaná podľa odseku 1 sa považuje za licenciu zmluvnú, nevýlučnú, uzatvorenú na dobu neurčitú, platnú na území Slovenskej republiky.

(3) Ak medzi účastníkmi vzniknutého licenčného vzťahu napriek pokusu nedošlo k dohode o úhrade za poskytnutú licenciu, výšku primeranej úhrady, ako aj platobné podmienky určí súd na návrh niektorého z účastníkov licenčného vzťahu s prihliadnutím na význam vynálezu a na zvyčajné ceny licencií v danej oblasti. V prípade podstatnej zmeny okolností rozhodujúcich na určenie primeranej úhrady môže súd na návrh niektorého z účastníkov licenčného vzťahu zmeniť pôvodne dohodnutú alebo súdom určenú výšku úhrady či platobné podmienky, ak napriek pokusu nedošlo k dohode medzi účastníkmi.

Nútená licencia
§ 27

(1) Na návrh môže súd udeliť nútenú licenciu komukoľvek, kto preukáže spôsobilosť využívať na území Slovenskej republiky vynález, ktorý je predmetom udeleného patentu, za predpokladu, že
a) uplynuli štyri roky od podania prihlášky alebo tri roky od udelenia patentu, pričom platí lehota, ktorá uplynie neskôr,
b) navrhovateľ udelenia nútenej licencie dal majiteľovi patentu pred podaním návrhu riadnu ponuku na uzatvorenie licenčnej zmluvy, pričom táto ponuka nebola majiteľom patentu do troch mesiacov od jej podania prijatá, a
c) vynález nie je bez primeraného dôvodu na strane majiteľa patentu na území Slovenskej republiky využívaný alebo je využívaný nedostatočne, pričom predmet patentovaného vynálezu ako výrobok nedodáva na trh Slovenskej republiky v dostatočnom množstve. Neexistencia primeraného dôvodu sa predpokladá, kým sa nepreukáže opak.

(2) Nútenú licenciu možno udeliť len ako nevýlučnú licenciu, pričom jej trvanie a rozsah sa obmedzia na účel, na ktorý je udelená, s podmienkou prednostného uspokojenia potrieb domáceho trhu.

(3) Ak je predmetom patentu technológia polovodičových výrobkov, nútenú licenciu možno udeliť len na verejné neobchodné využitie alebo na zabránenie ďalšieho konania majiteľa patentu, ktoré na základe rozhodnutia príslušného orgánu možno považovať za konanie zneužívajúce alebo obmedzujúce hospodársku súťaž, /13/ alebo v prípade ohrozenia dôležitého verejného záujmu.

(4) V prípade ohrozenia dôležitého verejného záujmu možno nútenú licenciu udeliť bez ohľadu na odsek 1 písm. a) a b).

(5) Bez ohľadu na predpoklady podľa odseku 1 a podmienky podľa odseku 2 môže súd na návrh udeliť nútenú nevýlučnú licenciu na využívanie biotechnologického vynálezu, ak šľachtiteľ2) nemôže využívať alebo nadobudnúť právo na odrodu rastliny bez porušovania staršieho práva k patentu, ak navrhovateľ preukáže, že
a) pred podaním návrhu dal majiteľovi patentu riadnu ponuku na uzatvorenie licenčnej zmluvy, pričom túto ponuku majiteľ patentu do troch mesiacov od jej podania neprijal, a
b) odroda rastliny predstavuje dôležitý technický pokrok značného ekonomického významu porovnateľného s vynálezom, ktorý je predmetom návrhu na udelenie nútenej licencie.

(6) V prípade udelenia nútenej licencie podľa odseku 5 má majiteľ patentu právo na udelenie nútenej licencie na využívanie odrody rastliny podľa osobitného predpisu. /2/

(7) Prevod alebo prechod práva nadobúdateľa nútenej licencie je možný výlučne ako súčasť prevodu alebo prechodu podniku alebo jeho časti, v ktorej rámci sa vynález na základe nútenej licencie využíva.

(8) Nadobúdateľ nútenej licencie sa môže vzdať práv z nútenej licencie písomným oznámením doručeným úradu. Vzdanie sa práva nadobúda účinnosť odo dňa doručenia oznámenia úradu alebo neskorší deň, ktorý je v oznámení uvedený ako deň, ku ktorému sa nadobúdateľ nútenej licencie vzdáva svojich práv.

§ 28

(1) Udelením nútenej licencie nie je dotknuté právo majiteľa patentu na primeranú úhradu; na účely určenia úhrady za využívanie vynálezu, ktorý je predmetom nútenej licencie, sa primerane použije § 26 ods. 3.

(2) V prípade podstatnej zmeny okolností, ktoré viedli k udeleniu nútenej licencie, môže súd na návrh niektorého z účastníkov licenčného vzťahu zrušiť rozhodnutie o udelení nútenej licencie za predpokladu, že opätovný vznik dôvodov udelenia nútenej licencie nie je pravdepodobný alebo práva z nútenej licencie sa nevyužívajú počas jedného roka.

(3) Právoplatné rozhodnutie o udelení a zrušení nútenej licencie úrad bez zbytočného odkladu zapíše do registra.

§ 29
Platnosť patentu

Platnosť patentu je 20 rokov odo dňa podania prihlášky (§ 35).

§ 30
Vzdanie sa patentu

(1) Majiteľ patentu sa môže vzdať patentu písomným oznámením doručeným úradu. Čiastočné vzdanie sa patentu nie je prípustné.

(2) Ak sa spolumajiteľ patentu vzdá svojho spolumajiteľského podielu, jeho podiel prechádza na ostatných spolumajiteľov v pomere zodpovedajúcom ich spolumajiteľským podielom.

(3) Vzdanie sa patentu nadobúda účinnosť odo dňa doručenia oznámenia podľa odseku 1 úradu alebo neskorší deň, ktorý je v oznámení uvedený ako deň, ku ktorému sa majiteľ vzdáva patentu.

(4) Vzdanie sa patentu, na ktorom viaznu práva tretích osôb zapísané v registri, nadobudne účinnosť len po predložení písomného súhlasu osoby, ktorej práva a oprávnené záujmy môžu byť zánikom patentu dotknuté. To isté platí v prípade existencie súdneho sporu zapísaného v registri, ktorého predmetom je právo na riešenie, a to až do uplynutia šiestich mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia súdu.

§ 31
Zánik patentu

(1) Patent zanikne
a) uplynutím jeho platnosti,
b) márnym uplynutím lehoty ustanovenej na zaplatenie správneho poplatku za udržiavanie platnosti patentu (ďalej len „udržiavací poplatok“) (§ 79 ods. 8),
c) odo dňa účinnosti vzdania sa patentu podľa § 30 ods. 3.

(2) Odo dňa doručenia žiadosti o zápis súdneho sporu o právo na riešenie do registra (§ 50 ods. 4) sa prerušuje plynutie lehoty na zaplatenie udržiavacieho poplatku až do uplynutia šiestich mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia súdu.

(3) Záložný veriteľ (§ 23) môže písomne požiadať úrad, aby bol vyzvaný na zaplatenie udržiavacieho poplatku, ak záložca ako majiteľ patentu udržiavací poplatok v stanovenej lehote nezaplatí.

(4) V prípade podľa odseku 3 patent zanikne po márnom uplynutí troch mesiacov od doručenia výzvy na zaplatenie udržiavacieho poplatku záložnému veriteľovi.

§ 32
Porušovanie práv

(1) V prípade neoprávneného zásahu do práv chránených týmto zákonom alebo ohrozenia týchto práv sa môže ten, ktorého právo sa porušilo alebo ohrozilo, domáhať, aby porušovanie či ohrozovanie práva bolo zakázané a následky porušovania boli odstránené.

(2) Ak bola zásahom do práv podľa odseku 1 spôsobená škoda, poškodený má právo na jej náhradu vrátane ušlého zisku. Ak bola zásahom do práv podľa odseku 1 alebo ohrozením týchto práv spôsobená nemajetková ujma, poškodený má právo na primerané zadosťučinenie, ktorým môže byť aj peňažné plnenie. 13a)

(3) Právo na náhradu škody, ako aj právo na zadosťučinenie podľa odseku 2 má aj poškodený, ktorému bola majetková alebo nemajetková ujma spôsobená priamo vykonaním predbežného opatrenia nariadeného súdom na návrh podaný bez primeraného dôvodu.

§ 32a
Právo na informácie

(1) V prípade neoprávneného zásahu do práv chránených týmto zákonom alebo ohrozenia týchto práv môže majiteľ patentu žiadať, aby ten, kto jeho práva porušuje alebo ohrozuje, poskytol mu informácie týkajúce sa pôvodu výrobku porušujúceho práva podľa tohto zákona a okolností jeho uvedenia na trh.

(2) Informácie podľa odseku 1 obsahujú najmä

a) meno a priezvisko alebo obchodné meno, alebo názov a miesto trvalého pobytu alebo miesto podnikania, alebo sídlo výrobcu, spracovateľa, skladovateľa, distributéra, dodávateľa, predajcu a iných predchádzajúcich držiteľov výrobku,
b) údaje o vyrobenom, spracovanom, dodanom alebo objednanom množstve a o cene príslušných výrobkov.

(3) Poskytnúť informácie podľa odsekov 1 a 2 je povinná aj osoba, ktorá

a) má v držbe výrobky porušujúce práva podľa tohto zákona,
b) využíva služby porušujúce práva podľa tohto zákona,
c) poskytuje služby využívané v činnostiach spojených s porušovaním práv podľa tohto zákona alebo
d) bola označená osobou uvedenou v písmenách a) až c) ako osoba zúčastnená na výrobe, spracovaní alebo distribúcii výrobkov alebo poskytovaní služieb porušujúcich práva podľa tohto zákona.

Prerokúvanie sporov
§ 33

(1) Spory o práva podľa tohto zákona prerokúvajú a rozhodujú súdy, ak tento zákon neustanovuje inak.

(2) Na návrh súd nariadi, aby výrobky, materiály alebo nástroje, prostredníctvom ktorých priamo dochádza k porušovaniu práva alebo ohrozovaniu práva, boli

a) stiahnuté z obchodnej siete,
b) definitívne odstránené z obchodnej siete,
c) inak zabezpečené spôsobom zamedzujúcim ďalšie porušovanie alebo ohrozovanie práva,
d) zničené vhodným spôsobom.

(3) Opatrenia podľa odseku 2 sa vykonajú na náklady porušovateľa alebo ohrozovateľa práv chránených týmto zákonom, ak osobitné okolnosti neodôvodňujú iný postup.

(4) Návrh podľa odseku 2 písm. d) v časti týkajúcej sa spôsobu zničenia nie je pre súd záväzný.

(5) Súd neprizná právo na poskytnutie informácií podľa § 32a, ak by závažnosť ohrozenia alebo porušenia práva bola neprimeraná závažnosti následkov vyplývajúcich zo splnenia takto uloženej povinnosti.

§ 34

(1) Pri ochrane práv podľa tohto zákona môže súd predbežným opatrením /14/ ukladať obsahovo rovnaké povinnosti ako v rozhodnutí vo veci samej v prípade, ak akékoľvek oneskorenie môže oprávnenej osobe spôsobiť ťažko napraviteľnú majetkovú či nemajetkovú ujmu.

(2) V rámci rozhodnutia o predbežnom opatrení môže súd i bez návrhu uložiť navrhovateľovi povinnosť zložiť peňažnú záruku v primeranej výške, prípadne podmieniť nadobudnutie účinnosti rozhodnutia splnením uloženej povinnosti. Pri rozhodovaní o výške peňažnej záruky súd prihliadne na rozsah majetkovej alebo nemajetkovej ujmy, ktorá môže vzniknúť protistrane, ako aj na majetkové možnosti navrhovateľa s tým, že uloženie povinnosti zložiť záruku nesmie byť podstatnou prekážkou účelného uplatnenia práva.

(3) Na návrh môže súd rozhodnúť o vydaní peňažnej záruky protistrane ako náhrady majetkovej ujmy alebo zadosťučinenia nemajetkovej ujmy spôsobenej priamo vykonaním predbežného opatrenia vydaného bez primeraného dôvodu.

(4) Ak v lehote šiestich mesiacov od zistenia vzniku ujmy podľa odseku 3 nedôjde k uplatneniu náhrady alebo zadosťučinenia na súde alebo k dohode účastníkov o použití záruky, súd záruku vráti.

TRETIA ČASŤ
KONANIE PRED ÚRADOM

§ 35
Deň podania prihlášky

(1) Konanie o prihláške sa začína podaním prihlášky na úrad.

(2) Ak ďalej nie je uvedené inak, za deň podania prihlášky sa považuje deň doručenia alebo doplnenia podania, ktoré obsahuje aspoň
a) údaje, z ktorých je zrejmý úmysel prihlasovateľa podať prihlášku,
b) údaje umožňujúce identifikáciu prihlasovateľa a styk s prihlasovateľom,
c) časť opisu zjavne vyjadrujúcu podstatu vynálezu.

(3) Povinnosť prihlasovateľa podľa § 79 ods. 7 neplatí na účel určenia dňa podania prihlášky vo vzťahu k údajom podľa odseku 2 písm. c).

(4) Ak úrad zistí, že časť podania podľa odseku 2 písm. c) chýba, vyzve prihlasovateľa, aby chýbajúcu časť podania v určenej lehote doplnil.

(5) V prípade podľa odseku 4 sa za deň podania prihlášky považuje deň doplnenia chýbajúcej časti podania.

(6) Určenie dňa podania prihlášky podľa odseku 5 sa neuplatní, ak
a) v pôvodnom podaní sa uplatnilo právo prednosti podľa § 36 ods. 2 a prihlasovateľ zároveň s doplnením chýbajúcej časti podania podľa odseku 2 písm. c) požiada o určenie dňa podania prihlášky ku dňu pôvodného podania, alebo
b) po doplnení podania podľa odseku 4 prihlasovateľ v určenej lehote vezme späť svoje podanie v časti doplnenej podľa odseku 4.

§ 36
Právo prednosti

(1) Právo prednosti prihlasovateľovi vznikne
a) dňom podania prihlášky alebo
b) dňom práva prednosti podľa medzinárodného dohovoru /6/ vyplývajúceho zo staršej prihlášky, z prihlášky úžitkového vzoru, autorského osvedčenia alebo osvedčenia o užitočnosti.

(2) Právo prednosti, ktoré vyplýva z medzinárodného dohovoru, /6/ musí prihlasovateľ uplatniť v prihláške.

(3) Právo prednosti podľa odseku 2 možno uplatniť, ak je skoršia prihláška podaná v štáte alebo vo vzťahu k štátu, ktorý je zmluvnou stranou medzinárodného dohovoru /6/ alebo ktorý je členom Svetovej obchodnej organizácie. /7/ Inak toto právo možno uplatniť len vtedy, ak je splnená podmienka vzájomnosti.

(4) Ak prihlasovateľ, ktorý podal prihlášku v lehote 12 mesiacov odo dňa vzniku práva prednosti, neuplatní právo prednosti podľa odseku 2, úrad prizná právo prednosti na základe žiadosti o dodatočné priznanie práva prednosti podanej v lehote 16 mesiacov odo dňa vzniku práva prednosti, najneskôr však
a) v lehote štyroch mesiacov odo dňa podania prihlášky,
b) v deň podania žiadosti o skoršie zverejnenie prihlášky (§ 41 ods. 2).

(5) Ak prihlasovateľ podá prihlášku po uplynutí 12 mesiacov odo dňa vzniku práva prednosti, úrad prizná právo prednosti na základe žiadosti o dodatočné priznanie práva prednosti za predpokladu, že
a) prihláška, ako aj žiadosť o dodatočné priznanie práva prednosti boli podané v lehote 14 mesiacov odo dňa vzniku práva prednosti,
b) prihlasovateľ vo svojej žiadosti primerane odôvodní oneskorené podanie prihlášky a najmä uvedie skutočnosti, ktoré bránili včasnému podaniu prihlášky bez jeho zavinenia.

(6) Úrad môže vyzvať prihlasovateľa, aby uplatnené právo prednosti preukázal dokladom o práve prednosti (ďalej len „prioritný doklad“) v lehote určenej úradom, najskôr však po uplynutí 16 mesiacov odo dňa vzniku práva prednosti.

(7) Ak prihlasovateľ nepreukáže právo prednosti riadne a včas podľa odseku 6, úrad prizná právo prednosti na základe odôvodnenej žiadosti o dodatočné uznanie prioritného dokladu za predpokladu, že
a) žiadosť o vydanie prioritného dokladu bola podaná príslušnému úradu najneskôr v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia výzvy úradu podľa odseku 6,
b) žiadosť o dodatočné uznanie prioritného dokladu spolu s prioritným dokladom bola podaná v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia prioritného dokladu prihlasovateľovi.

(8) Ak posúdenie patentovateľnosti vynálezu závisí od priznania práva prednosti, úrad môže vyzvať prihlasovateľa, aby predložil preklad prioritného dokladu do slovenského jazyka alebo do jedného z úradných jazykov Európskeho patentového úradu podľa výberu prihlasovateľa.

(9) V prípade dôvodných pochybností o pravdivosti odôvodnenia podľa odsekov 5 a 7 môže úrad vyzvať prihlasovateľa, aby svoje tvrdenia preukázal.

(10) Prihlasovateľ je povinný zaplatiť za žiadosť podľa odsekov 4, 5 a 7 správny poplatok (§ 79 ods. 8).

(11) Na uplatnenie práva prednosti a preukázanie práva prednosti, ktoré nespĺňa podmienky podľa tohto ustanovenia a podľa všeobecne záväzného právneho predpisu, úrad v konaní neprihliada. Túto skutočnosť úrad oznámi prihlasovateľovi.

(12) Na žiadosť prihlasovateľa alebo majiteľa patentu po zaplatení správneho poplatku (§ 79 ods. 8) úrad vydá prioritný doklad osvedčujúci právo prednosti vyplývajúce z prihlášky, z medzinárodnej prihlášky alebo z európskej patentovej prihlášky podanej na úrade.

§ 37
Prihláška

(1) Prihlášku môže podať osoba alebo osoby, ktoré majú právo na riešenie podľa § 10 ods. 1 a 3, § 11 ods. 1 alebo § 12 ods. 1.

(2) Ak právo na riešenie patrí viacerým osobám, prihlášku môže podať vo svojom mene i jedna alebo niektoré z týchto osôb. Na základe žiadosti doloženej písomnou dohodou uzatvorenou medzi prihlasovateľom alebo prihlasovateľmi a osobou, ktorá má právo na podanie prihlášky podľa odseku 1, úrad zapíše takú osobu do registra ako spoluprihlasovateľa.

(3) Prihláška smie obsahovať len jeden vynález alebo skupinu vynálezov, ktoré sú navzájom spojené tak, že tvoria jedinú vynálezcovskú myšlienku.

(4) Vynález musí byť v prihláške opísaný a vysvetlený tak jasne a úplne, aby ho mohol odborník uskutočniť.

(5) Prihláška musí obsahovať:
a) žiadosť o udelenie patentu,
b) opis vynálezu, anotáciu, prípadne výkresy,
c) aspoň jeden uplatnený patentový nárok,
d) identifikačné údaje prihlasovateľa či spoluprihlasovateľov,
e) identifikačné údaje pôvodcu či spolupôvodcov vynálezu,
f) doklad o nadobudnutí práva na riešenie, ak prihlasovateľom nie je pôvodca.

(6) Prihlasovateľ je povinný zaplatiť za podanie prihlášky správny poplatok (§ 79 ods. 8).

§ 38
Osobitné ustanovenie o prihláške biotechnologického vynálezu

(1) Ak je predmetom vynálezu biologický materiál alebo použitie biologického materiálu, ktorý nie je prístupný verejnosti a ktorý nemožno opísať v prihláške tak, aby odborník mohol vynález uskutočniť, považuje sa opis za dostatočný len za predpokladu, že
a) biologický materiál bol uložený v uznávanej ukladacej inštitúcii najneskôr ku dňu podania prihlášky,
b) prihláška v pôvodnom znení obsahuje informácie o vlastnostiach uloženého biologického materiálu, ktoré mal prihlasovateľ k dispozícii,
c) prihláška uvádza názov a sídlo ukladacej inštitúcie, ako aj depozitné číslo uloženej vzorky.

(2) V prípade pochybností o prístupnosti biologického materiálu verejnosti alebo dostatočnosti opisu podľa odseku 1 platí, že podmienka prístupnosti alebo dostatočnosti opisu nie je splnená, kým sa nepreukáže opak.

(3) Ak je predmetom prihlášky sekvencia alebo čiastková sekvencia génu, musí sa priemyselná využiteľnosť vynálezu v prihláške vysvetliť.

(4) Uznávaná ukladacia inštitúcia je inštitúcia na ukladanie biologického materiálu, ktorá nadobudla štatút podľa medzinárodnej zmluvy, /15/ alebo bola na to uznaná úradom.

§ 39
Prerušenie konania o prihláške

(1) Po začatí súdneho konania v spore o právo na riešenie úrad preruší konanie o prihláške.

(2) Počas prerušenia konania sa zastaví plynutie lehôt podľa tohto zákona s výnimkou lehoty podľa § 41 ods. 1.

(3) Po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa vyhovelo návrhu o odňatie práv z prihlášky a ich prepis (§ 48 ods. 3), úrad pokračuje v konaní prerušenom podľa odseku 1.

Predbežný prieskum prihlášky
§ 40

(1) V rámci predbežného prieskumu prihlášky úrad zisťuje, či
a) sú splnené podmienky na určenie dňa podania prihlášky podľa § 35,
b) sú splnené podmienky na priznanie práva prednosti podľa § 36,
c) prihláška spĺňa podmienky podľa § 37, 38 a 59,
d) prihláška spĺňa podmienky podľa všeobecne záväzného právneho predpisu (§ 80),
e) prihlasovateľ zaplatil príslušný správny poplatok podľa § 79 ods. 8,
f) je prihlasovateľ zastúpený oprávneným zástupcom podľa § 79 ods. 1,
g) prihláška neobsahuje predmet, ktorý zjavne nespĺňa podmienky podľa § 5 ods. 1 alebo sa nepovažuje za vynález podľa § 5 ods. 3, alebo ktorý podlieha výluke z patentovateľnosti podľa § 6.

(2) V prípade pochybností môže úrad vyzvať prihlasovateľa, aby predvedením predmetu prihlášky alebo iným vhodným spôsobom preukázal jeho využiteľnosť. Ak prihlasovateľ využiteľnosť nepreukáže alebo výzve nevyhovie, platí, že predmet prihlášky nie je využiteľný.

(3) V prípade zistenia nedostatkov podľa odseku 1 písm. e) a f) alebo § 35 ods. 2, alebo § 37 ods. 3 a 5, alebo § 79 ods. 8, alebo podľa vykonávacieho predpisu (§ 80), úrad vyzve prihlasovateľa, aby vytknuté nedostatky v určenej lehote odstránil alebo sa o výzve vyjadril. Ak prihlasovateľ výzve v určenej lehote nevyhovie alebo jeho vyjadrenie nevyvráti odôvodnenosť výzvy, úrad konanie o prihláške zastaví. Na tento následok musí byť prihlasovateľ vo výzve upozornený.

(4) Ak prihláška nespĺňa podmienky podľa § 37 ods. 1 a 4 alebo § 38 ods. 1 až 3, alebo predmet prihlášky zjavne nespĺňa podmienky podľa § 5 ods. 1, alebo sa nepovažuje za vynález podľa § 5 ods. 3, alebo zjavne podlieha výluke z patentovateľnosti podľa § 6, alebo platí domnienka podľa odseku 2, úrad prihlášku zamietne. Pred zamietnutím prihlášky úrad umožní prihlasovateľovi vyjadriť sa o zistených dôvodoch, na ktorých základe sa má prihláška zamietnuť.

(5) Ak sa nesplnia podmienky na uplatnenie práva prednosti podľa § 36 ods. 2 až 9 a podľa všeobecne záväzného právneho predpisu (§ 80), úrad prizná prihlasovateľovi právo prednosti podľa § 36 ods. 1 písm. a).

§ 41

(1) Úrad prihlášku zverejní bez zbytočného odkladu po uplynutí 18 mesiacov od vzniku práva prednosti a toto zverejnenie oznámi vo vestníku.

(2) Prihláška sa môže zverejniť pred uplynutím lehoty uvedenej v odseku 1, ak o to prihlasovateľ požiada najneskôr v lehote 12 mesiacov od vzniku práva prednosti a ak zaplatí správny poplatok (§ 79 ods. 8). Úrad prihlášku zverejní pred uplynutím lehoty uvedenej v odseku 1, ak bol už na vynález udelený patent; bez súhlasu prihlasovateľa však úrad prihlášku nezverejní pred uplynutím 12 mesiacov od vzniku práva prednosti.

(3) Úrad môže spolu s prihláškou zverejniť správu o stave techniky (rešerš) vzťahujúcu sa na vynález uplatnený v prihláške.

§ 42

(1) Po zverejnení prihlášky môže ktokoľvek podať úradu pripomienky k patentovateľnosti jej predmetu; na pripomienky úrad prihliadne pri úplnom prieskume prihlášky.

(2) Osoby, ktoré podali pripomienky podľa odseku 1, nestávajú sa účastníkmi konania o prihláške. Prihlasovateľ však musí byť o pripomienkach upovedomený a môže sa o nich vyjadriť.

Úplný prieskum prihlášky
§ 43

(1) Na žiadosť prihlasovateľa, tretej osoby alebo z úradnej moci úrad bez zbytočného odkladu vykoná úplný prieskum prihlášky, v ktorom zisťuje, či prihláška spĺňa podmienky na udelenie patentu ustanovené týmto zákonom.

(2) Žiadosť o vykonanie úplného prieskumu sa musí podať najneskôr do 36 mesiacov odo dňa podania prihlášky (§ 35) a nemožno ju vziať späť. Žiadateľ je povinný spolu so žiadosťou zaplatiť správny poplatok (§ 79 ods. 8).

(3) Ak žiadosť o vykonanie úplného prieskumu nebola riadne podaná v lehote podľa odseku 2 alebo ak v tej istej lehote úrad nezačal úplný prieskum prihlášky z úradnej moci, úrad konanie o prihláške zastaví.

(4) Začatie úplného prieskumu na návrh tretej osoby alebo z úradnej moci úrad bez zbytočného odkladu oznámi prihlasovateľovi.

§ 44

(1) Ak podmienky ustanovené na udelenie patentu nie sú splnené (§ 5, 7, 8 a 9), úrad prihlášku zamietne. Pred zamietnutím prihlášky úrad umožní prihlasovateľovi vyjadriť sa o zistených dôvodoch, na ktorých základe sa má prihláška zamietnuť.

(2) Ak úrad dodatočne zistí nedostatky prihlášky alebo nesplnenie podmienok, ktoré sú predmetom predbežného prieskumu prihlášky, postupuje podľa § 40 ods. 2 až 5.

(3) Ak je podaných viac prihlášok so zhodným predmetom, môže sa jednému prihlasovateľovi udeliť len jeden patent.

(4) Ak predmet prihlášky spĺňa ustanovené podmienky a prihlasovateľ zaplatí príslušný správny poplatok (§ 79 ods. 8), úrad udelí prihlasovateľovi patent a prihlasovateľ sa stáva majiteľom patentu. Úrad vydá majiteľovi patentu patentovú listinu a udelenie patentu oznámi vo vestníku.

(5) Za udržiavanie patentu je majiteľ povinný platiť udržiavací poplatok (§ 79 ods. 8).

§ 45
Úprava prihlášky

(1) Prihlasovateľ môže v priebehu konania o prihláške upraviť prihlášku vo forme a rozsahu nepresahujúcom obsah prihlášky v jej pôvodnom znení.

(2) Úpravou prihlášky podľa odseku 1 sa rozumie aj vylúčenie prihlášky v prípade nesplnenia podmienky podľa § 37 ods. 3.

Zrušenie a čiastočné zrušenie patentu
§ 46

(1) Úrad zruší patent, ak sa v konaní začatom na návrh tretej osoby alebo z úradnej moci preukáže, že
a) neboli splnené podmienky na jeho udelenie podľa § 5 až 9,
b) vynález nie je v patente opísaný a vysvetlený tak jasne a úplne, aby ho mohol odborník uskutočniť,
c) predmet patentu presahuje obsah prihlášky v jej pôvodnom znení. To platí aj v prípade, ak predmet patentu udeleného na základe vylúčenej prihlášky presahuje obsah pôvodného znenia prihlášky,
d) rozsah ochrany vyplývajúcej z patentu bol rozšírený,
e) majiteľ nemá právo na riešenie podľa § 10 ods. 1 a 3, § 11 ods. 1 alebo § 12 ods. 1,
f) neboli splnené podmienky na jeho udelenie podľa predpisov platných v čase jeho udelenia.

(2) Ak sa dôvody zrušenia týkajú patentu čiastočne, patent sa zruší len v rozsahu primeranom zisteným dôvodom, a to zmenou patentových nárokov, opisu alebo výkresov.

(3) Ak sa patent zruší, platí, že k jeho udeleniu v rozsahu dotknutom zrušením nedošlo.

(4) Návrh na zrušenie patentu možno podať aj po zániku patentu, ak navrhovateľ preukáže právny záujem.

(5) Úrad môže čiastočne zrušiť patent podľa odseku 2 aj na návrh jeho majiteľa bez ohľadu na existenciu dôvodov podľa odseku 1.

(6) Rozhodnutie o zrušení alebo čiastočnom zrušení patentu úrad oznámi vo vestníku.

(7) Spolu s podaním návrhu podľa odsekov 1 a 5 je navrhovateľ povinný zaplatiť správny poplatok (§ 79 ods. 8).

§ 47

(1) Ak návrh na zrušenie alebo čiastočné zrušenie patentu (ďalej len „návrh na zrušenie“) neobsahuje náležitosti ustanovené všeobecne záväzným právnym predpisom (§ 80) alebo navrhovateľ nie je zastúpený oprávneným zástupcom podľa § 79 ods. 1, alebo nebol zaplatený správny poplatok (§ 79 ods. 8), úrad vyzve navrhovateľa, aby zistené nedostatky v určenej lehote odstránil. Ak navrhovateľ doručenej výzve v určenej lehote nevyhovie, úrad konanie o návrhu na zrušenie zastaví. Na následok zastavenia konania musí byť navrhovateľ vo výzve upozornený.

(2) Ak konanie nebolo zastavené podľa odseku 1, úrad doručí návrh na zrušenie majiteľovi patentu a zároveň ho vyzve, aby sa o návrhu v určenej lehote vyjadril a zároveň označil dôkazy a pripojil listiny.

(3) Ak sa majiteľ patentu nevyjadrí v lehote určenej vo výzve, úrad pokračuje v konaní a môže rozhodnúť na základe obsahu spisu.

(4) Úrad postupuje podľa odseku 3 aj v prípade, ak majiteľ patentu nie je zastúpený oprávneným zástupcom podľa § 79 ods. 1. Ak majiteľ výzve na predloženie splnomocnenia v určenej lehote nevyhovie, platí, že sa o návrhu na zrušenie nevyjadril.

(5) Ak nemožno rozhodnúť na základe písomných podaní účastníkov, úrad určí dátum ústneho pojednávania. Úrad zároveň doručí navrhovateľovi vyjadrenie majiteľa o návrhu.

(6) Úrad môže pokračovať v konaní a rozhodnúť vo veci aj v prípade, ak sa riadne predvolaný účastník na ústnom pojednávaní nezúčastní.

(7) Rozšírenie či doplnenie návrhu na zrušenie, ako aj rozšírenie či doplnenie vyjadrenia majiteľa patentu v konaní podľa § 46 ods. 1 nie je prípustné; na také rozšírenie alebo doplnenie úrad v rámci konania a rozhodovania vo veci neprihliada.

(8) V čase konania o zrušenie patentu podľa § 46 ods. 1 sa konanie o návrhu majiteľa podľa § 46 ods. 5 preruší.

§ 48
Odňatie patentu a prepis

(1) Úrad na návrh odníme patent majiteľovi patentu zapísanému v registri a ako majiteľa patentu zapíše osobu navrhovateľa, ak
a) právoplatným rozhodnutím súdu bolo určené, že osobe pôvodne zapísanej ako majiteľ neprislúchalo právo na riešenie podľa § 10 ods. 1 a 3, § 11 ods. 1 alebo § 12 ods. 1,
b) návrh podala osoba, ktorej podľa právoplatného rozhodnutia súdu patrí právo na riešenie, alebo jej právny nástupca,
c) návrh bol doručený v lehote troch mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia súdu.

(2) Za predpokladu splnenia podmienky podľa odseku 1 písm. a), ak návrh podľa odseku 1 nebol podaný alebo nebol podaný oprávnenou osobou, či v určenej lehote, úrad zruší patent z úradnej moci, z dôvodu podľa § 46 ods. 1 písm. e).

(3) Na odňatie práv z prihlášky a ich prepis na oprávnenú osobu sa primerane použije odsek 1. Ak nedôjde k prepisu práv z prihlášky z dôvodov podľa odseku 2, úrad prihlášku zamietne podľa § 40 ods. 4.

(4) Na konanie podľa odsekov 1 až 3 sa primerane použije § 47 ods. 1 až 6.

(5) Spolu s podaním návrhu podľa odsekov 1 a 3 je navrhovateľ povinný zaplatiť správny poplatok (§ 79 ods. 8).

§ 49
Určovacie konanie

(1) Úrad na žiadosť určí, či predmet uvedený a opísaný v návrhu patrí do rozsahu ochrany určitého patentu (ďalej len „žiadosť o určenie“).

(2) Na základe výslovného návrhu navrhovateľa je účastníkom konania podľa odseku 1 aj ten, koho práva a povinnosti môžu byť rozhodnutím o určení dotknuté.

(3) V prípade, ak žiadosť o určenie bola podaná v súvislosti s prebiehajúcim súdnym konaním, ktorého predmetom je právo chránené týmto zákonom, účastníkmi určovacieho konania sú všetci účastníci súdneho konania, ktorých práva a povinnosti môžu byť konaním a rozhodovaním vo veci dotknuté.

(4) Na určovacie konanie, ktorého účastníkom je výlučne navrhovateľ, sa primerane použije ustanovenie § 47 ods. 1, ods. 5 prvá veta a ods. 6, inak sa na určovacie konanie primerane použije ustanovenie § 47 ods. 1 až 6.

(5) Spolu so žiadosťou o určenie je navrhovateľ povinný zaplatiť správny poplatok (§ 79 ods. 8).

§ 50
Zápis licencie, záložného práva, prevodu alebo prechodu patentu a súdneho sporu do registra

(1) Na konanie o žiadosti o zápis licencie, záložného práva, prevodu alebo prechodu patentu (ďalej len „žiadosť o zápis práva“) či súdneho sporu do registra sa primerane použije § 47 ods. 1.

(2) V prípade pochybností môže úrad žiadať predloženie overenej kópie, prípadne originálu listiny preukazujúcej nadobudnutie práva alebo ďalšie doplňujúce údaje.

(3) Na nútenú licenciu, ktorú úrad zapíše do registra z úradnej moci po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o jej udelení sa nevzťahujú odseky 1 a 2.

(4) Na základe žiadosti účastníka súdneho konania, ktorého predmetom je právo chránené týmto zákonom, doloženej súdom potvrdeným rovnopisom podania na súd, úrad zapíše do registra skutočnosť, že prebieha súdne konanie, ako aj predmet konania, s účinnosťou dňom doručenia žiadosti na úrad.

(5) Spolu s podaním žiadosti podľa odsekov 1 a 4 je žiadateľ povinný zaplatiť správny poplatok (§ 79 ods. 8).

§ 51
Pokračovanie v konaní

(1) Na základe žiadosti účastníka konania o predĺženie úradom určenej lehoty na vykonanie úkonu, podanej pred uplynutím tejto lehoty, úrad môže lehotu predĺžiť.

(2) Ak účastník konania pred úradom zmeškal úradom určenú lehotu na vykonanie úkonu, môže požiadať úrad o pokračovanie v konaní a zároveň urobiť zmeškaný úkon najneskôr do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia úradu, vydaného v dôsledku zmeškania lehoty.

(3) Spolu s podaním žiadosti podľa odsekov 1 alebo 2 je žiadateľ povinný zaplatiť správny poplatok (§ 79 ods. 8).

(4) Nemožno vyhovieť žiadosti podľa odsekov 1 alebo 2 v prípade zmeškania lehôt na
a) zaplatenie udržiavacieho poplatku podľa § 79 ods. 8,
b) uplatnenie práva prednosti podľa § 36,
c) podanie žiadosti o pokračovanie v konaní a uvedenie do predošlého stavu podľa odseku 2 a § 52 ods. 1,
d) podanie opravného prostriedku v konaní pred úradom,
e) splnenie povinnosti uloženej v sporovom konaní pred úradom podľa § 47 ods. 3 alebo uplatnenie práva podľa § 48 ods. 1 písm. c).

(5) Úrad zamietne žiadosť o predĺženie lehoty alebo žiadosť o pokračovanie v konaní, ktorá nezodpovedá podmienkam podľa odsekov 1 alebo 2, alebo sa na ňu vzťahuje zákaz podľa odseku 4; pred rozhodnutím o zamietnutí žiadosti úrad umožní žiadateľovi vyjadriť sa k zisteným dôvodom, na ktorých základe má byť žiadosť zamietnutá.

(6) Ak úrad vyhovie žiadosti o pokračovanie v konaní, právne účinky rozhodnutia vydaného v dôsledku zmeškania lehoty zaniknú alebo nenastanú.

(7) Ak úrad nerozhodne o zamietnutí žiadosti podľa odsekov 1 alebo 2 do dvoch mesiacov od jej doručenia a správny poplatok bol zaplatený riadne a včas podľa odseku 3, platí, že žiadosti bolo vyhovené.

§ 52
Uvedenie do predošlého stavu

(1) Ak účastník konania pred úradom bez vlastného zavinenia zmeškal zákonnú alebo úradom určenú lehotu na vykonanie úkonu, pričom následkom nevykonania tohto úkonu je zastavenie konania alebo strata iného práva, môže požiadať úrad o uvedenie do predošlého stavu a zároveň urobiť zmeškaný úkon do dvoch mesiacov od zániku prekážky, pre ktorú úkon nemohol vykonať, najneskôr však do 12 mesiacov od uplynutia zmeškanej lehoty.

(2) Spolu s podaním žiadosti podľa odseku 1 je žiadateľ povinný zaplatiť správny poplatok (§ 79 ods. 8).

(3) Účastník konania je povinný žiadosť podľa odseku 1 odôvodniť, a najmä uviesť skutočnosti, ktoré bránili vykonaniu úkonu. Na tvrdenia predložené po uplynutí ktorejkoľvek z lehôt podľa odseku 1, úrad pri rozhodovaní o žiadosti neprihliada.

(4) V prípade dôvodných pochybností o pravdivosti odôvodnenia podľa odseku 3 môže úrad vyzvať žiadateľa, aby svoje tvrdenia preukázal.

(5) Nemožno vyhovieť žiadosti o uvedenie do predošlého stavu v prípade zmeškania lehôt na vykonanie úkonov podľa § 51 ods. 4.

(6) Úrad zamietne žiadosť o uvedenie do predošlého stavu, ktorá nezodpovedá podmienkam podľa odsekov 1 a 3, alebo sa na ňu vzťahuje zákaz podľa odseku 5, alebo žiadateľ nepreukáže svoje tvrdenia podľa odseku 4; pred rozhodnutím o zamietnutí žiadosti úrad umožní žiadateľovi vyjadriť sa k zisteným dôvodom, na ktorých základe má byť žiadosť zamietnutá.

(7) Ak úrad vyhovie žiadosti o uvedenie do predošlého stavu, právne účinky rozhodnutia vydaného v dôsledku zmeškania lehoty zaniknú alebo nenastanú.

(8) Tretia osoba, ktorá na území Slovenskej republiky v dobrej viere od právoplatnosti rozhodnutia vydaného v dôsledku zmeškania lehoty do zániku právnych účinkov tohto rozhodnutia podľa odseku 7 využívala vynález, ktorý bol predmetom zverejnenej prihlášky alebo patentu, alebo vykonala preukázateľné prípravy bezprostredne smerujúce k využívaniu tohto vynálezu, môže naďalej vynález využívať v rámci svojej podnikateľskej činnosti, bez povinnosti úhrady za využívanie vynálezu.

(9) Prevod alebo prechod práva oprávneného užívateľa podľa odseku 8 je možný výlučne ako súčasť prevodu alebo prechodu podniku alebo jeho časti, v ktorej rámci sa vynález využíva.

§ 53
Podklady na rozhodnutie

(1) Účastník konania pred úradom (ďalej len „účastník“) je povinný predložiť alebo navrhnúť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

(2) Úrad vykonáva dokazovanie a hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

(3) Úrad rozhoduje na základe skutkového stavu, zisteného z vykonaných dôkazov, ktoré boli účastníkmi predložené alebo navrhnuté.

§ 54
Trovy konania

(1) Trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov vrátane správneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov, trovy dôkazov a odmena za zastupovanie patentovým zástupcom, /16/ advokátom /17/ alebo komerčným právnikom. /18/

(2) Každý účastník sám znáša trovy konania, ktoré vznikli jemu osobne a jeho právnemu zástupcovi.

(3) Svedkovia majú právo na náhradu hotových výdavkov a ušlého zárobku. Toto právo zaniká, ak sa neuplatní do troch dní od výsluchu alebo odo dňa, keď bolo svedkovi oznámené, že k výsluchu nedôjde.

(4) Ak bol podaný znalecký posudok, vzniká znalcovi právo na náhradu hotových výdavkov a odmenu podľa osobitných predpisov. /19/

(5) Ten, komu úrad uložil pri dokazovaní povinnosť, najmä aby predložil listinu, alebo umožnil obhliadku veci, má tie isté práva ako svedok, ak nie je účastníkom.

(6) Úrad môže uložiť účastníkovi, aby zložil preddavok na trovy dôkazov, ktoré navrhol, vo výške predpokladaných nákladov, ak uloženie takejto povinnosti nepredstavuje podstatnú prekážku účelného uplatňovania práva.

(7) Ak účastník výzve na zloženie preddavku v určenej lehote nevyhovie, úrad pokračuje v konaní tak, akoby návrh na dokazovanie nebol podaný.

(8) Ak úradu vzniknú v konaní trovy, ktoré nie sú kryté preddavkom podľa odseku 6, úrad má právo na ich náhradu proti účastníkovi, ktorý nemal vo veci úspech.

(9) Účastníkovi konania, ktorý mal vo veci úspech, úrad môže priznať náhradu trov vynaložených na účelné uplatnenie práva proti účastníkovi neúspešnému vo veci. Ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, úrad náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne účastníkom právo na náhradu trov neprizná.

(10) Náhradu trov konania musí účastník uplatniť najneskôr do vydania rozhodnutia vo veci samej.

§ 55
Opravné prostriedky

(1) Proti rozhodnutiu úradu možno podať rozklad v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia.

(2) Pri rozhodovaní o rozklade je úrad viazaný jeho rozsahom; to neplatí
a) vo veciach, v ktorých možno začať konanie z úradnej moci,
b) v prípade spoločných práv alebo povinností týkajúcich sa viacerých účastníkov na jednej strane.

(3) Podanie rozkladu nie je prípustné proti rozhodnutiu, ktorým sa
a) vyhovelo žiadosti o pokračovanie v konaní alebo žiadosti o uvedenie do predošlého stavu,
b) zastavilo konanie podľa § 79 ods. 5.

(4) Spolu s podaním rozkladu je účastník povinný zaplatiť správny poplatok (§ 79 ods. 8).

§ 56
Sprístupnenie údajov

(1) Ak ďalej nie je uvedené inak, pred zverejnením prihlášky je úrad oprávnený bez súhlasu prihlasovateľa oznámiť tretím osobám iba údaj, kto je pôvodcom vynálezu, kto je prihlasovateľom, názov a spisovú značku prihlášky a údaje o práve prednosti.

(2) Bez ohľadu na odsek 1 úrad umožní na základe žiadosti nahliadnuť do spisu týkajúceho sa nezverejnenej prihlášky majiteľovi patentu alebo prihlasovateľovi, ak nezverejnená prihláška odkazuje na patent alebo prihlášku tohto majiteľa alebo prihlasovateľa, alebo tomu, voči komu boli práva z nezverejnenej prihlášky uplatnené.

(3) Ak ďalej nie je uvedené inak, po zverejnení prihlášky úrad umožní na základe žiadosti každému nahliadnuť do spisu týkajúceho sa prihlášky alebo patentu.

(4) Právo na nahliadnutie do spisu zahŕňa aj právo na vyhotovenie kópií za poplatok.

(5) Na základe písomnej žiadosti pôvodcu uvedeného v prihláške podľa § 37 ods. 5 úrad nesprístupní jeho identifikačné údaje tretím osobám, najmä pri zverejnení prihlášky, oznámení o udelení patentu, vydaní patentovej listiny, vydaní výpisu z registra a pri nahliadaní do spisu.

(6) Na základe písomnej žiadosti, za predpokladu preukázania naliehavého právneho záujmu úrad je oprávnený oznámiť žiadateľovi, či ním označená osoba je, alebo nie je uvedená ako pôvodca vynálezu uvedený v prihláške.

(7) Na základe písomnej žiadosti prihlasovateľa alebo majiteľa patentu sú z práva na nahliadnutie vylúčené časti spisu obsahujúce obchodné tajomstvo alebo iné informácie dôverného charakteru, ktorých zverejnenie nie je na zabezpečenie práva na informácie tretích osôb vrátane účastníkov konania nevyhnutné.

(8) Práva podľa odsekov 1 až 3 nemožno uplatniť vo vzťahu k prihláškam a patentom utajovaným podľa osobitného predpisu, /20/ k zápisnici o hlasovaní a k častiam spisu obsahujúcim pomocné poznámky alebo pracovné verzie rozhodnutí, výmerov či stanovísk.

§ 57
Register a vestník

(1) Úrad vedie
a) register, do ktorého zapisuje rozhodujúce údaje týkajúce sa prihlášok a udelených patentov,
b) register európskych patentov, do ktorého zapisuje rozhodujúce údaje, týkajúce sa udelených európskych patentov s určením pre Slovenskú republiku,
c) register, do ktorého sa zapisujú rozhodujúce údaje, týkajúce sa žiadostí o udelenie dodatkového ochranného osvedčenia na liečivá alebo na výrobky na ochranu rastlín a udelených dodatkových ochranných osvedčení na liečivá alebo na výrobky na ochranu rastlín.

(2) Údaje zapísané v registroch podľa odseku 1 sa považujú za platné, kým nie je rozhodnutím príslušného orgánu určené inak.

(3) Zmenu údajov zapísaných v registri, vyplývajúcu z právoplatného a vykonateľného rozhodnutia príslušného orgánu, úrad po doručení rozhodnutia opatreného doložkou právoplatnosti bez zbytočného odkladu vyznačí v registri.

(4) Zápis údajov a skutočností vyplývajúcich zo zákona alebo rozhodnutia príslušného orgánu sa nepovažuje za rozhodnutie vydané v konaní podľa osobitného predpisu. /21/

(5) Každý má právo na nahliadnutie do registrov uvedených v odseku 1.

(6) Úrad vydáva vestník, v ktorom zverejňuje najmä skutočnosti týkajúce sa zverejnených prihlášok, európskych patentových prihlášok, ako aj patentov, európskych patentov, dodatkových ochranných osvedčení a ich ochrany.

§ 58
Medzinárodná prihláška

(1) Úrad je miesto, kde môžu podať medzinárodnú prihlášku /1/

a) fyzické osoby, ktoré sú občanmi Slovenskej republiky,
b) fyzické osoby alebo právnické osoby, ktoré majú bydlisko, sídlo, podnik alebo organizačnú zložku na území Slovenskej republiky.

(2) Prihlasovateľ je povinný za úkony spojené s podaním medzinárodnej prihlášky zaplatiť správny poplatok (§ 79 ods. 8) a prostredníctvom úradu zaplatiť poplatky ustanovené Zmluvou o patentovej spolupráci. /1/

(3) Prihlasovateľ medzinárodnej prihlášky, 1) ktorou sa žiada o udelenie patentu v Slovenskej republike, je povinný predložiť túto medzinárodnú prihlášku úradu v lehote 31 mesiacov od vzniku práva prednosti, zaplatiť správny poplatok za podanie prihlášky (§ 79 ods. 8) a predložiť jej preklad do štátneho jazyka.

(4) Na žiadosť prihlasovateľa, za predpokladu splnenia podmienok podľa odseku 3 môže úrad začať konanie o medzinárodnej prihláške aj pred uplynutím lehôt uvedených v odseku 3.

Ochrana utajovaných skutočností
§ 59

(1) Ak tuzemský prihlasovateľ vie alebo podľa okolností má vedieť, že prihláška obsahuje skutočnosť utajovanú podľa osobitného predpisu, /20/ je povinný v prihláške požiadať o utajenie prihlášky.

(2) Prihlášku podľa odseku 1, ktorou je medzinárodná prihláška alebo európska patentová prihláška, je prihlasovateľ povinný podať na úrade.

(3) Úrad po priznaní dňa podania (§ 35) doručí jedno vyhotovenie prihlášky Národnému bezpečnostnému úradu /20/ (ďalej len „bezpečnostný úrad“) so žiadosťou o rozhodnutie o utajení prihlášky podľa osobitného predpisu, /20/ prípadne so žiadosťou o povolenie podania prihlášky do zahraničia.

(4) Podľa odseku 3 môže úrad postupovať aj v prípade, že prihlasovateľ nepožiadal o utajenie prihlášky podľa odseku 1.

(5) Bezpečnostný úrad rozhodne o žiadosti podľa odseku 3 a rozhodnutie doručí úradu. V prípade, ak to umožňuje medzinárodný dohovor, zmluva alebo dohoda, ktorou je Slovenská republika viazaná, bezpečnostný úrad pripojí k rozhodnutiu i žiadosť o utajenie predmetu prihlášky zmluvnou stranou, v ktorej má byť prihláška podaná. Rozhodnutie bezpečnostného úradu úrad oznámi prihlasovateľovi.

(6) Prihlášku podľa odseku 1, ktorá nie je európska patentová prihláška ani medzinárodná prihláška, môže prihlasovateľ podať priamo v zahraničí len na základe povolenia bezpečnostného úradu podľa odseku 3, vydaného na základe žiadosti prihlasovateľa.

(7) Ak v dôsledku utajenia prihlášky alebo v dôsledku zamietnutia žiadosti o povolenie podať prihlášku v zahraničí vznikne majiteľovi patentu majetková ujma, spočívajúca v zamedzení alebo obmedzení obchodného využitia patentu [§ 3 písm. h)], majiteľovi vznikne nárok na úhradu majetkovej ujmy voči Slovenskej republike zastúpenej ústredným orgánom štátnej správy, do ktorého pôsobnosti predmet utajenej prihlášky patrí.

(8) Na určenie výšky majetkovej ujmy podľa odseku 7 sa primerane použije § 11 ods. 6.

(9) Prihlášky, európske patentové prihlášky alebo medzinárodné prihlášky, o ktorých utajenie požiadala zmluvná strana alebo zahraničný prihlasovateľ podľa medzinárodného dohovoru, zmluvy alebo dohody, ktorou je Slovenská republika viazaná, budú považované za utajené podľa osobitného predpisu. /20/ Zahraničný prihlasovateľ, ktorý nevystupuje v mene zmluvnej strany, je povinný preukázať utajenie predmetu prihlášky zmluvnou stranou, doložiť povolenie zmluvnej strany na podanie prihlášky v Slovenskej republike a pripojiť vyhlásenie o vzdaní sa akýchkoľvek nárokov na náhradu škody alebo inej majetkovej ujmy, ktorá by mohla vzniknúť v dôsledku utajenia prihlášky na území Slovenskej republiky.

(10) Na konanie o prihláškach a patentoch, ktoré sú utajované, alebo sú považované za utajované podľa osobitného predpisu, /20/ platia ustanovenia tohto zákona s výnimkou zverejnenia (§ 41) a sprístupnenia údajov (§ 56) týkajúcich sa utajenej prihlášky alebo patentu.

(11) Ak bezpečnostný úrad nepovažuje skutočnosti obsiahnuté v prihláške za utajované podľa osobitného predpisu, /20/ úrad oznámi túto skutočnosť prihlasovateľovi a o prihláške ďalej koná bez uplatnenia režimu utajenia.

ŠTVRTÁ ČASŤ
VYKONÁVANIE EURÓPSKEHO PATENTOVÉHO DOHOVORU

§ 60
Účinky európskej patentovej prihlášky

(1) Európska patentová prihláška s určením pre Slovenskú republiku (ďalej len „európska patentová prihláška“) má od priznaného dňa podania alebo odo dňa vzniku práva prednosti uplatneného prihlasovateľom európskej patentovej prihlášky rovnaké účinky ako prihláška, ktorá je podaná podľa § 35 toho istého dňa, alebo prihláška s rovnakým dňom vzniku práva prednosti podľa § 36.

(2) Po zverejnení európskej patentovej prihlášky Európskym patentovým úradom a následnom predložení prekladu patentových nárokov do slovenského jazyka a zaplatení poplatku za zverejnenie (§ 79 ods. 8) zo strany prihlasovateľa európskej patentovej prihlášky, úrad sprístupní preklad patentových nárokov verejnosti a túto skutočnosť oznámi vo vestníku.

(3) Dňom sprístupnenia prekladu patentových nárokov verejnosti podľa odseku 2 má prihlasovateľ európskej patentovej prihlášky rovnaké práva ako prihlasovateľ podľa tohto zákona (§ 13 ods. 1 až 3) za predpokladu udelenia európskeho patentu s účinkami v Slovenskej republike.

(4) Ak bola európska patentová prihláška v konaní pred Európskym patentovým úradom vzatá späť, alebo sa považuje za späťvzatú, platí, že došlo k zastaveniu konania o prihláške podľa § 40 ods. 3. Zamietnutie európskej patentovej prihlášky má rovnaké účinky ako zamietnutie prihlášky podľa § 40 ods. 4.

(5) Rozhodnutie Európskeho patentového úradu o pokračovaní v konaní alebo o uvedení do predošlého stavu (restitutio in integrum) má rovnaké účinky ako rozhodnutie úradu podľa § 51 ods. 5 a 6 alebo podľa § 52 ods. 7 a 8.

§ 61
Zmena európskej patentovej prihlášky

(1) Na základe žiadosti prihlasovateľa európskej patentovej prihlášky o zmenu európskej patentovej prihlášky na prihlášku (ďalej len „zmena“) podanej podľa čl. 135 a 136 Európskeho patentového dohovoru, úrad začne konanie o prihláške podľa tretej časti tohto zákona, prípadne postupuje podľa čl. 136 ods. 2 Európskeho patentového dohovoru.

(2) Prihlasovateľ je povinný na základe výzvy úradu predložiť do troch mesiacov preklad európskej patentovej prihlášky do slovenského jazyka a zaplatiť správny poplatok za podanie prihlášky (§ 79 ods. 8).

(3) V prípade, ak žiadosť o zmenu nie je podaná do troch mesiacov odo dňa, keď bola európska patentová prihláška späťvzatá alebo keď bolo doručené oznámenie, že sa európska patentová prihláška považuje za späťvzatú, alebo rozhodnutie o zamietnutí európskej patentovej prihlášky alebo o zrušení európskeho patentu, prihlasovateľ stráca právo prednosti vyplývajúce z pôvodne podanej európskej patentovej prihlášky.

(4) Ak bola žiadosť o zmenu podaná v rozpore s čl. 135 až 137 Európskeho patentového dohovoru, úrad žiadosť zamietne.

(5) Na základe žiadosti o zmenu európskej patentovej prihlášky na prihlášku úžitkového vzoru podľa odseku 1, úrad začne na základe európskej patentovej prihlášky konanie o prihláške úžitkového vzoru podľa osobitného predpisu, /22/ prípadne postupuje podľa čl. 136 ods. 2 Európskeho patentového dohovoru. Odseky 2 až 4 sa použijú primerane.

§ 62
Záväzné znenie európskej patentovej prihlášky a európskeho patentu

(1) Pri stanovení rozsahu ochrany vyplývajúcej z európskej patentovej prihlášky a európskeho patentu je rozhodujúci obsah európskej patentovej prihlášky upravený znením európskeho patentu v jazyku, v ktorom prebiehalo konanie o európskej patentovej prihláške pred Európskym patentovým úradom.

(2) Ak z prekladu patentového spisu do slovenského jazyka predloženého úradu podľa § 63 ods. 2, ako aj z prekladu patentových nárokov predloženého úradu podľa § 60 ods. 2 vyplýva ochrana užšia než zo znenia európskej patentovej prihlášky a európskeho patentu v jazyku, v ktorom prebiehalo konanie pred Európskym patentovým úradom, preklad do slovenského jazyka sa považuje za záväzné znenie s výnimkou konania o zrušenie európskeho patentu.

(3) Prihlasovateľ európskej patentovej prihlášky alebo majiteľ európskeho patentu môže podať opravený preklad patentových nárokov podľa § 60 ods. 2 alebo opravený preklad európskeho patentového spisu podľa § 63 ods. 2 do slovenského jazyka kedykoľvek. Po doručení opraveného prekladu a zaplatení správneho poplatku (§ 79 ods. 8) úrad sprístupní opravený preklad verejnosti a túto skutočnosť oznámi vo vestníku.

(4) Opravený preklad bude platiť namiesto pôvodného prekladu odo dňa oznámenia sprístupnenia opraveného prekladu vo vestníku.

(5) Právo tretích osôb využívať predmet vynálezu, ktorý podľa prekladu do slovenského jazyka platného v rozhodujúcom období nepatril do rozsahu európskeho patentu, nie je účinkami opraveného prekladu dotknuté za predpokladu, ak predmet vynálezu na území Slovenskej republiky v dobrej viere využívali alebo vykonali preukázateľné prípravy na využívanie predmetu vynálezu.

§ 63
Účinky európskeho patentu

(1) Európsky patent udelený Európskym patentovým úradom s určením pre Slovenskú republiku má rovnaké účinky ako patent udelený podľa § 44 ods. 4 odo dňa oznámenia udelenia európskeho patentu v európskom patentovom vestníku.

(2) Majiteľ európskeho patentu je povinný predložiť úradu do troch mesiacov od oznámenia udelenia európskeho patentu preklad patentového spisu do slovenského jazyka, zaplatiť poplatok za zverejnenie (§ 79 ods. 8) a oznámiť úradu adresu na doručovanie na území Slovenskej republiky.

(3) Ak majiteľ európskeho patentu nepredloží úradu preklad európskeho patentového spisu v lehote podľa odseku 2, tento preklad môže predložiť v dodatočnej lehote troch mesiacov za predpokladu, že zároveň s predložením prekladu zaplatí zvýšený poplatok podľa odseku 2.

(4) Ak nebude preklad európskeho patentového spisu do slovenského jazyka predložený úradu ani v dodatočnej lehote za podmienok podľa odseku 3, bude sa európsky patent pokladať na území Slovenskej republiky za neúčinný od začiatku.

(5) Ak majiteľ európskeho patentu neoznámi úradu adresu na doručovanie na území Slovenskej republiky, úradné správy týkajúce sa jeho patentu budú sa ukladať na úrade, pričom budú považované za doručené v lehote 30 dní odo dňa uloženia. Tento následok musí úrad majiteľovi európskeho patentu oznámiť.

(6) Na základe splnenia podmienok podľa odseku 2 úrad preklad európskeho patentového spisu sprístupní a toto sprístupnenie, ako aj udelenie európskeho patentu oznámi vo vestníku (§ 57).

(7) Po oznámení o udelení európskeho patentu v európskom patentovom vestníku úrad zapíše európsky patent do registra európskych patentov s údajmi zapísanými do európskeho patentového registra.

§ 64
Neprípustnosť dvojitej ochrany

Ak je patent udelený na vynález, na ktorý bol tomu istému majiteľovi alebo jeho právnemu nástupcovi udelený európsky patent s rovnakým právom prednosti, stáva sa patent neúčinným v rozsahu, v akom sa zhoduje s európskym patentom, odo dňa uplynutia lehoty na podanie odporu proti európskemu patentu, ak nebol odpor podaný, alebo odo dňa právoplatnosti rozhodnutia Európskeho patentového úradu, ktorým bol v konaní o odpore európsky patent zachovaný.

§ 65
Zrušenie alebo zachovanie európskeho patentu v zmenenom znení

(1) Rozhodnutie Európskeho patentového úradu o čiastočnom či úplnom zrušení európskeho patentu alebo o zachovaní európskeho patentu v zmenenom znení má v Slovenskej republike rovnaké účinky ako rozhodnutie úradu podľa § 46.

(2) Zrušenie európskeho patentu alebo jeho zachovanie v zmenenom znení oznámi úrad vo vestníku.

(3) Ak je európsky patent v konaní o odpore podľa čl. 102 Európskeho patentového dohovoru rozhodnutím Európskeho patentového úradu zachovaný v zmenenom znení, majiteľ európskeho patentu je povinný do troch mesiacov odo dňa oznámenia zmeny v európskom patentovom vestníku predložiť úradu preklad zmeneného znenia patentového spisu do slovenského jazyka a zaplatiť poplatok za zverejnenie (§ 79 ods. 8). Úrad preklad zmeneného znenia patentového spisu sprístupní a toto sprístupnenie, ako aj rozhodnutie o zachovaní európskeho patentu v zmenenom znení oznámi vo vestníku.

(4) Ak majiteľ európskeho patentu nepredloží preklad zmeneného znenia európskeho patentového spisu do slovenského jazyka alebo nezaplatí poplatok za zverejnenie v lehote podľa odseku 3, platí, že európsky patent je v Slovenskej republike neúčinný od začiatku.

(5) Úrad zruší európsky patent s určením pre Slovenskú republiku za podmienok ustanovených v § 46 ods. 2 až 7 a § 47, ak sa v konaní začatom na návrh alebo z úradnej moci preukáže dôvod zrušenia patentu podľa čl. 138 v spojení s čl. 139 Európskeho patentového dohovoru za predpokladu, ak
a) márne uplynula lehota na podanie odporu podľa Európskeho patentového dohovoru, alebo
b) v konaní o odpore pred Európskym patentovým úradom nebol európsky patent zrušený.

(6) Ak v čase konania o zrušenie európskeho patentu pred úradom začne alebo prebieha konanie o zrušenie toho istého európskeho patentu pred Európskym patentovým úradom, úrad konanie o zrušenie preruší. Po ukončení konania pred Európskym patentovým úradom, v ktorom sa nezrušil európsky patent, úrad na základe žiadosti niektorého z účastníkov pokračuje v konaní o zrušenie európskeho patentu. Ak žiadosť o pokračovanie v konaní o zrušenie európskeho patentu nie je podaná v lehote šiestich mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia Európskeho patentového úradu, úrad konanie o zrušenie európskeho patentu zastaví.

§ 66
Podanie európskej patentovej prihlášky

(1) Úrad je miesto, kde právnické osoby alebo fyzické osoby môžu podať európsku patentovú prihlášku.

(2) Na podanie vylúčenej európskej patentovej prihlášky podľa čl. 76 Európskeho patentového dohovoru sa odsek 1 nevzťahuje.

§ 67
Poplatky

(1) Za udržiavanie platnosti európskeho patentu v Slovenskej republike je jeho majiteľ povinný platiť každoročne udržiavací poplatok (§ 79 ods. 8).

(2) Právo tretích osôb využívať predmet vynálezu nie je dodatočným zaplatením udržiavacieho poplatku dotknuté za predpokladu, ak po márnom uplynutí lehoty na zaplatenie udržiavacieho poplatku predmet vynálezu na území Slovenskej republiky v dobrej viere využívali alebo vykonali preukázateľné prípravy na jeho využívanie.

PIATA ČASŤ
UDEĽOVANIE DODATKOVÝCH OCHRANNÝCH OSVEDČENÍ NA LIEČIVÁ A VÝROBKY NA OCHRANU RASTLÍN

Dodatkové ochranné osvedčenie na liečivá
§ 68